Herečka si postavy vyberá. Nikdy nechce hrať v hororových filmoch alebo negatívne seriálové úlohy.
NITRA. Posledný a v našom kraji jediný spirituálny seminár zorganizovala v Nitre herečka Silvia Šuvadová, ktorá už 16. februára opäť odletela do USA. Stretlo sa na ňom zhruba sto účastníkov z rôznych kútov Slovenska. Po vyše troch hodinách sa herečka so svojimi priaznivcami rozlúčila, s viacerými z nich sa odfotila. K prianiam šťastnej cesty za veľkú mláku dostala aj malého anjelika.
Úprimnosť a autenticita
Nitrania si Silviu Šuvadovú môžu pamätať z javiska Divadla Andreja Bagara. Kedysi v ňom hosťovala v úlohe Hermie v Sne noci svätojánskej – inscenáciu hrávala niekoľko rokov a do Nitry sa vždy veľmi tešila.
Momentálne je Silvia na Slovensku známa skôr inými ako hereckými aktivitami – organizuje spirituálne semináre. „Sú určené všetkým, ktorí chcú prísť. Myslím si, každého na istej úrovni ovplyvnia. Základným mottom každého seminára je ľudská transformácia. Účastníkom by som chcela odovzdať svoje osobné skúsenosti z toho, ako som prešla ťažkými skúškami, ako som všetko potom pochopila, nastúpila na svoju cestu a ako sa mi zmenil život,“ vysvetľuje herečka.
„Každý človek má však svoju vlastnú spirituálnu cestu. Najdôležitejšie sú na nej úprimnosť, prijatie samého seba a autenticita. Je veľa duchovne vyspelých ľudí, ktorí si však zo svojej spirituality vytvorili akúsi masku a zabudli riešiť problémy - tie nánosy a špinu pod tým všetkým. Musíme si uvedomiť, že sme tu pre druhých - aby sme rozdávali lásku a naše vlastné poznanie.“
Naučiť sa nemyslieť na nič
Ľudia sa v dnešnej rýchlej dobe zvyknú oháňať okrídlenou frázou „nemám čas“. Na isté veci si však podľa Silvie čas treba nájsť. „Počas dňa, keď cítime, že nám je zle a nie sme v harmónii, sa treba zastaviť a hlbokým dýchaním a meditáciou tú harmóniu objaviť. Scentralizovať sa, ísť do svojho stredu, do srdca,“ radí Šuvadová. „Potom sa aj ten čas zmení, zrazu veci stíhame, robíme všetko lepšie, niekto, komu sme sa chceli dovolať, zrazu zavolá nám.“
Vďaka internetu a televízii sme podľa Silvie zvyknutí premýšľať veľa a rýchlo. „Práve techniky a metódy, o ktorých na seminároch hovorím, umožnia ľuďom nebyť obeťami systému a svojich myšlienok a poupratovať si v hlave. Človek sa môže stať sám sebe pánom. Postupne sa myšlienky naozaj spomalia a po systematickej dennej práci na sebe samom o rok zistíte, že viete nemyslieť na nič. Je to práca, proces, nikto človeku nepomôže, ak sa sám nerozhodne pre zmenu, prácu a disciplínu.“
V Indii sa prebudila do pravdy
Potrebné vedomosti z duchovnej oblasti Silvia Šuvadová načerpávala najmä počas pobytu v USA a Indii. „Práve Amerika ma priviedla naspäť k sebe a k zisteniu, že je toho veľmi veľa v nás samých, v našom srdci. Veľa vecí ku mne prichádza práve odtiaľ, ale aj z vesmíru,“ hovorí Silvia.
„V Indii som bola päť týždňov na Univerzite Jednoty v v Madráse. Tu prišlo k môjmu prebudeniu, lebo som si myslela, že som na tom oveľa lepšie. V Indii som išla do poriadnej hĺbky, do tých najväčších strachov a smútku, a prišla som na to, že nie som ešte na tom tak dobre, ako som si myslela. India ma tak riadne nakopla a prebudila do pravdy.“
Po návrate do USA sa Silvia opäť chce venovať duchovnej oblasti. Už však necíti, že by mala potrebu chodiť na prednášky iných ľudí. „Mám pocit, že som dospela do štádia, kedy mám už toho načítaného dosť a teraz to už len prakticky skúšam sama na sebe. A určite tam chcem písať knihu – bude v slovenčine, ale chcem niečo skúsiť aj v angličtine, lebo tento jazyk mám veľmi rada,“ prezrádza herečka.
„Kniha, ktorá by mala vyjsť na prelome septembra a októbra, bude pravdivým príbehom mojej spirituálnej cesty. Bude v nej to, čo sa nedá povedať počas 3 – 4-hodinového seminára. Knižka možno osloví aj tých ľudí, ktorí sa hanbia prísť na seminár, bulvár ma totiž vykreslil všelijako.“
Po polročnom pobyte v USA sa herečka opäť chce vrátiť na Slovensko – prezentovať svoju knihu, pokračovať v seminároch a možno aj vytvoriť spirituálne centrá.
Herectvo versus duchovno
Silvia Šuvadová je stále otvorená aj hereckým príležitostiam, no vidí v tom aj istý rozpor s realitou, v ktorej žije. „Herectvo – najmä seriálové - je riskantné v tom, že ľudia hercov identifikujú s ich postavami. Keby som napríklad hrala nejakú zlú rolu, neviem, ako by ma potom ľudia na seminároch vnímali. Ako hovorím, som aj takýmto možnostiam otvorená, no nie som k nim „prikutá“, uvidíme, čo život prinesie. Po príchode do USA určite zavolám svojim agentom a uvidíme, čo sa stane,“ vraví herečka.
Čo sa týka postáv, je vyberavá, nie je ochotná prijať všetko. Nikdy nebude hrať v hororových filmoch alebo nejaké negatívne seriálové úlohy, lebo by sa musela sústrediť na zlé emócie. „No kvôli jednému filmu sa to dá. V USA som pred časom účinkovala v 15 nezávislých filmoch a niektoré z mojich postáv mali dramatické osudy a trpeli. Mesiac som sa pripravovala, mesiac sme točili a potom tak približne tri mesiace som sa z toho dostávala – energeticky, emočne, psychicky i telesne.“
