Na olejové farby si zvykol postupne. Keď s nimi robil po prvý raz, bol vraj zhrozený, aká machlanica vznikla.
NITRA. Počas víkendu otvorili výstavu obrazov Martina Šišku s názvom Aj kôň by sa tomu smial. Zhruba tridsať diel – väčšinou olejomalieb – možno vidieť v Antikvariáte a Libresse Pod Vŕškom na Kupeckej ulici, kde mal autor výstavu aj v júli pred dvoma rokmi.
Maľoval na geodetických náčrtoch
Martin Šiška už odmala rád kreslil. „Väčšinu detí v škole presvedčia, že to nevedia, u mňa sa im to nepodarilo, som taký tvrdohlavejší,“ hovorí so smiechom 45-ročný Nitran, ktorý už asi osem rokov žije a tvorí v Mojmírovciach. Hoci chodil na vtedajšiu Ľudovú školu umeniu, vyššie výtvarné vzdelanie nemá, je samouk.
„Povolaním som zememerač – geodet, je to celkom fajn, na rozdiel od umenia sa tým dá uživiť. Táto práca ma dokonca v tvorbe inšpiruje – vytvoril som napríklad sériu obrazov, ktoré boli maľované na geodetické náčrty z terénu. V tvorbe ma všeobecne inšpiruje život ako taký. Človek chodí po svete s otvorenými očami a ušami a všetko, čo sa okolo neho deje, svojím spôsobom vníma a spracúva.“
Ťažiskom výtvarníkov tvorby sú olejomaľby, ale je otvorený aj novým technikám a experimentom, robí napríklad koláže, používa tuš, akryl, robí objekty. „Na olejové farby som si zvykol. Keď som ale s nimi robil po prvý raz, bol som zhrozený, aká machlanica vznikla. Postupne som sa nimi naučil pracovať a dnes som v tom doma,“ hovorí Martin Šiška.
Obdivuje art brut
Aktuálne vystavené diela s abstraktnými aj figurálnymi motívmi vznikli od roku 2012, kedy mal autor v Nitre výstavu s názvom Nie je každý deň nedeľa. Súčasná nesie názov Aj kôň by sa tomu smial. „Kto počúva Deža Ursinyho, vie, že je to parafráza na citát z jeho skladby Radar sa krúti s textom Ivana Štrpku: Na tejto ulici som doma. A u teba som kráľ. Aj kôň by sa z toho smial,“ vysvetľuje výtvarník.
„Názov tak veľmi voľne korešponduje s témou výstavy, nejaké asociácie si tam človek vždy nájde. Som rád, keď ich ľudia hľadajú sami.“
Okrem výtvarného umenia sa autor intenzívne zaujíma o literatúru a hudbu. „Stále ležím v knižkách, som knihomoľ, čo je tiež inšpirujúce. Napríklad som namaľoval obraz pod vplyvom knihy amerického autora Philipa Rotha Umierajúce zviera. Z výtvarného umenia ma fascinuje art brut. Je to vlastne také surové umenie najmä psychiatrických pacientov, ktoré sa cez ich videnie bez akýchkoľvek konceptov a špekulácií akoby vracalo k svojim prapočiatkom,“ prezrádza výtvarník.
„Baví ma aj cestovanie, no do Himalájí nechodím. Mám rád skôr také intímne cestovanie, trebárs idem na tri dni do Krakowa a sám si to tam všetko popozerám. Nie je to o tom, že cieľ musí byť ďaleko, ide o ten pocit byť na ceste, byť sám so sebou a niečo zaujímavé vidieť.“
Martin šiška žije a tvorí v Mojmírovciach.
Martin Šiška maľuje budovu v Hideparku.
V umelcovom ateliéri.
Šiškove diela v Antikvariáte Libresse. FOTKY: ARCHÍV M. Š.
