NITRA. V prípade tragickej nehody, pri ktorej zomrela mladá dvojica zo Sľažian, nastal zvrat. Ľubomír M. (22), ktorý sa pôvodne priznal, že šoféroval opitý, zmenil na súde výpoveď. Tvrdí, že za volantom sedel policajt.
Nehoda sa stala 24. februára večer pred základnou školou v Sľažanoch. Škoda Octavia tu narazila do 13-ročnej Kristínky a jej 21-ročného kamaráta Martina. Kráčali pri ľavom okraji vozovky. Chlapec bol okamžite mŕtvy, školáčka zomrela v nemocnici.
Vodič ušiel, po niekoľkých kilometroch však narazil do dopravnej značky a následne do kríža pri ceste. Policajti našli na mieste nehody Ľubomíra M., ktorý nafúkal 2,13 promile. Stíhajú ho za trestné činy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, usmrtenia a neposkytnutia pomoci. Hrozí mu 7 až 12 rokov vo väzení. Od februára je vo väzbe.
Ľubomír zmenil výpoveď až na súde, predtým sa opakovane priznal, že šoféroval. Foto: (mh)
Len spolujazdec?
Ľubomír M. na súde vyhlásil, že je nevinný. Jeho auto vraj v osudný večer šoféroval kamarát - policajt, ktorý má dom v susednej dedine. Obžalovaný tvrdí, že zobral vinu na seba, pretože ho o to policajt požiadal. Údajne mu sľúbil, že ho dostane von z väzenia.
Ľubomír na súde podrobne popísal, ako v osudný deň už od popoludnia popíjal víno - doma aj v pohostinstve, kde ho prišiel večer na jeho aute vyzdvihnúť kamarát. Mal ho zaviezť domov, nakoniec však škodovku odstavil pred vlastným domom - opitý Ľubomír sa totiž rozhodol, že ten kúsok odšoféruje sám. Na polceste si to ale rozmyslel a zamieril do pohostinstva Midas, kde chcel vraj vyplatiť účet.
„Pred pohostinstvom stáli dve osoby - Tomáš (32) a Vladimír (31). Povedali mi, či nepôjdeme do hornej časti obce, do pohostinstva Javor. Tomáš ma odstrčil, až som spadol na zem, že bude šoférovať on, lebo menej pil,“ povedal na súde Ľubomír.
Tvrdí, že on si sadol na miesto spolujazdca a Vlado dozadu. Môže to údajne dosvedčiť krčmárka. „Išli sme rýchlosťou asi 110 km/h. Pred školou sme niekoho zachytili, ale ja som nevedel čo. Tak som požiadal Tomáša, aby zastavil. On povedal, že nezastaví, že sa nič nestalo,“ vypovedal Ľubomír.
Auto sa rútilo ďalej, smerom na Velčice. „Pred zákrutou sme zachytili dopravnú značku, potom úmyselne zišiel z cesty a vrazil do kríža. Vlado vystúpil z auta a išiel peši smerom na Velčice, kde býva Tomáš,“ tvrdí obžalovaný.
Keď vystupoval aj s Tomášom z auta, videl ich údajne pán B., ktorý sa zaujímal, či je všetko v poriadku: „Tomáš ho poslal s vulgarizmami preč.“
Napísal listy
Ľubomír tvrdí, že mu policajt pri kríži povedal, že asi pred školou niekoho zrazili. „Povedal mi, aby som to zobral na seba, lebo z jeho postavenia by to malo zlé následky. Že on počas vyšetrovania všetko spraví tak, aby som bol za chvíľu doma. Potom povedal, že ide do dediny zohnať pomoc, aby sme vytiahli auto.“
Na miesto nehody prišli medzitým Ľubomírovi kamaráti a objavil sa tam aj policajt Tomáš a vojak Vladimír. „Tomáš so mnou normálne komunikoval, no keď prišli policajti, začal na mňa útočiť,“ tvrdí Ľubomír.
Prokurátor poukázal na jeho výpovede, ktoré urobil pred vyšetrovateľom - jednu po nehode, druhú v júli. V oboch tvrdil, že bol v aute sám: „Bola to len jedna rana, bol som v šoku, ani som si neuvedomil, že by som mohol niekoho zraziť. Potom som narazil do kríža. Až od policajtov som sa dozvedel, čo sa stalo pred školou... Som si vedomý, že za tento hrozný čin musím prijať trest, je mi to ľúto.“
Ľubomír dokonca z väzby napísal ospravedlňujúce listy pozostalým. Na súde to zdôvodnil tým, že chcel kryť policajta: „Povedal, že to vybaví. Ale nič sa nedialo, tak som sa rozhodol na hlavnom pojednávaní povedať celú pravdu. Nechcem pykať za niečo, čo som nespravil, bol som v aute, ale nešoféroval som.“
Mama nebohej Kristínky chce poznať pravdu. Foto: (mh)
Zadržali viacerých
Policajt Tomáš označil Ľubomírove tvrdenia za nehoráznu špinavú lož. „V ten večer som bol u bratranca v garáži, jedli sme, pili, fajčili. Cez deň sme robili stierku,“ povedal na súde.
O nehode sa mal dozvedieť od Ľubomíra - telefonicky ho žiadal o pomoc s havarovaným autom. Vybral sa preto peši ku krížu. Bol tam asi desať minút, keď prišli policajti. S Ľubomírom vraj vôbec nehovoril. Na jeho adresu na súde povedal: „Keď niekto zabije dvoch ľudí a nechce niesť za to zodpovednosť, tak už nie je môj kamarát.“
Ľubomírov obhajca poukázal, že na miesto nehody prišla v ten večer aj policajná inšpekcia a vojenská polícia. „Načo tam došlo toľko policajných zložiek, keď ste tam vystupovali len ako pomoc?“ pýtal sa policajta.
„Lebo hliadka hlásila, že na mieste nehody je policajt a vojak,“ reagoval Tomáš. Ľuďom, ktorí boli na mieste nehody, vrátane policajta a vojaka, odobrali kriminalisti vzorky DNA a pachové stopy. Viac ich už nepredvolali.
„Prečo nezobrali odtlačky prstov z volantu? Verím tomu, že keby ich zobrali, tak Tomášove by prekrývali moje. Prečo nezobrali zo všetkých sedadiel v aute pachové stopy?“ povedal Ľubomír.
Konfrontácie
Prokurátor navrhol vykonať konfrontáciu. Ľubomír a Tomáš si sadli v pojednávacej miestnosti oproti sebe, nad nimi stáli príslušníci väzenskej a justičnej stráže. „Musíte sa na seba pozerať,“ vyzval ich sudca.
Aj počas konfrontácie trvali obaja muži na svojich výpovediach. „Je to hnusná špinavá lož a klamstvo,“ reagoval opakovane policajt na Ľubomírove tvrdenia. „Nemáš to na koho hodiť, chceš to hodiť na mňa?!“ pýtal sa. Vyhlásil, že Ľubomíra už nechce v živote vidieť.
Obžalovaný absolvoval v ten deň konfrontáciu aj s vojakom Vladimírom, ktorý potvrdzoval policajtovu výpoveď. Povedal, že v Ľubomírovom aute nikdy nesedel a na miesto nehody prišiel s úmyslom pomôcť vytlačiť havarované auto.
Videl mu vraj do tváre
Súd vypočul ako svedkov aj Tomáša B. a Petra K. Práve Peter videl v osudný večer poškodené auto s rozbitým sklom, ktoré patrilo Ľubomírovi. Keď sa vracal z krčmy, prešlo okolo neho.
„Peter mi telefonoval, že videl Ľuboša, ako išiel na Velčice, že musel niečo vykonať, lebo mal niečo so svetlom a spätným zrkadlom,“ povedal na súde Tomáš B.
Sudca mu pripomenul, že v marci tvrdil niečo iné. Pred vyšetrovateľom povedal, že Peter videl Ľubošovo auto ísť smerom na Velčice, no kto ho šoféroval, neupresnil. „Pravda je to, čo hovorím teraz, reagoval Tomáš B.
Aj Peter K. pozmenil svoju výpoveď v porovnaní s tým, čo povedal na polícii. Na súde si už bol istý, že auto šoféroval Ľuboš a bol v ňom sám. „Spomenul som si na to až neskôr po nehode. Chodím po tej ceste a pre svoje vlastné uspokojenie pozerám, či vidím do tváre vodičom,“ vysvetlil.
Dodal, že na polícii si nebol na 100% istý, že za volantom sedel obžalovaný, presvedčenie vraj nadobudol približne v októbri: „Keďže policajti za mnou už neboli, počkal som na tento súd.“
„Sú všetci dohodnutí vypovedať proti mne,“ vyhlásil obžalovaný.
Miesto nehody.
Pravda je len jedna
„Môžem len polemizovať nad tým, že najskôr nám poslal ospravedlňujúci list, kde to oľutoval - písal, že by sa najradšej vymenil s našimi deťmi. Teraz to popiera,“ poznamenal na Ľubomírovu adresu otec nebohého Martina.
„Ťažko povedať, kto hovorí pravdu. Dve pravdy nemôžu byť. Dcéru mi to nevráti, ale chcela by som vedieť, kto je vinníkom,“ povedala mama zrazenej školáčky Kristínky.
Ďalších svedkov súd vypočuje 14. januára. Prokurátor navrhol, aby boli do konania pribratí dvaja znalci z odboru psychiatrie, aby vyšetrili dôveryhodnosť obžalovaného: „Lebo v prípravnom konaní hovoril, že sa na nehodu nepamätá a teraz sa rozpamätal.“
Znalci by mali posúdiť Ľubomírovu výpoveď aj v súvislosti s tým, že mal 1,5 hodiny po nehode v sebe 2,13 promile alkoholu.
