Rozhodca, ktorého nemôžete prehliadnuť, postavou ani výkonom. Ako jedľa vysoký stopér mal všetko pred sebou. „Vidím to, akoby sa to stalo včera. Hrali sme na Ozete Trenčín, domov som sa vracal s fraktúrou čeľuste, nosa aj lícnej kosti,“ rozpamätáva sa na diagnózu, z ktorej mrazí aj po rokoch.
S futbalom bol koniec, otec ho nahovoril na pískanie, mal iba šestnásť... „Prvý zápas som mal v Dolných Krškanoch, rozhodoval som ho dorastencom. Mojím vzorom bol tato, dnes je z neho dedo, jemu vďačím za veľa,“ hovorí na margo vzťahu s otcom, ktorý mu dláždil cestu.
Ivan Hádek mal 24 rokov, keď si vyslúžil prvú nomináciu do najvyššej súťaže. „Bol to zápas Petržalka – Prešov, pískal ho Micheľ, na čiarach Bartoš a ja, štvrtým rozhodcom bol Stredák,“ opráši ďalšiu zo spomienok. V republikových súťažiach nakoniec pôsobil dvanásť rokov. Môže sa pochváliť, že inzultovaný nebol ani raz.
Bodku za peknou kariérou urobilo opäť zdravie, vlani vo februári ho zrazu odviezli do Bratislavy. „Doktori mi až po operácii povedali, že som prišiel päť minút po dvanástej... Už som bol u prievozníka, nemal som ale drobné, asi preto ma vrátil späť,“ uškrnie sa pri pomyslení na najťažšie chvíle v živote.
Má pre koho žiť, ženu má ako obrázok, k futbalu vedú oboch synov. „Rodina je na prvom mieste,“ dupľuje. Loptu dostal do vienka, verný jej zostane aj naďalej. Pracuje ako sekretár Západoslovenského futbalového zväzu, ďalšiu kariéru si rozbieha ako delegát. „Mám čo povedať mladým chlapcom, futbal mi dal veľa, chcem mu to vrátiť,“ povie a na rovinu dodá, že raz by chcel v pozícii delegáta nazrieť aj do najvyššej súťaže.
Zápas 12. kola majstrovstiev regiónu Západ Komárno - Neded bol v sobotu pre Ivana Hádeka posledným súťažným. Odchádza rozhodca, ktorý bude futbalu chýbať.
