Príbeh Pavla Farkaša je ako mnohé o talentoch z liahne pod Zoborom, a predsa je aj iný. Do veľkého futbalu nazrel rodák z Vrábeľ z Nitry, zaujímavá bola epizóda vo Veľkom Lapáši a slovenský rozmer potom prerástol v Artmedii Petržalka. Legionárske ostrohy začal brúsiť v FC Vaslui, v Rumunsku bol dokonca vyhlásený za najlepšieho stopéra celej ligy. Klub si ale po účinkovaní v Európskej lige prestal plniť finančné záväzky a viacerí hráči, ktorí sa dožadovali naplnenia svojich kontraktov, sa na jar zrazu ocitli na vedľajšej koľaji. Farkaš, ktorému končila zmluva, bol medzi nimi tiež. „Bolo to zlé obdobie, ale uchovať si chcem v pamäti radšej to krajšie z pôsobenia v Rumunsku,“ obzrie sa Pali za takmer štyrmi rokmi v osemdesiattisícovom meste Vaslui. Práve v jeho drese upútal funkcionárov Chieva. „Hrali sme Európsku ligu na Sparte, odvtedy ma sledovali v ďalších dvanástich zápasoch,“ opisuje kontakt s vážnym talianskym záujemcom.
Zmluva v Rumunsku mu vypršala na konci sezóny, v hre o služby vysokého stopéra boli aj ďalšie kluby - Arsenal Kyjev, Jablonec, Rapid Viedeň, Slask Vroclav a dokonca aj Slovan Bratislava. „Ponuka z Ukrajiny bola finančne najzaujímavejšia, ale ja som chcel vyskúšať taliansku ligu, v ktorej hrajú mnohí hráči svetovej úrovne,“ neskrýval 27-ročný futbalista svoje priority pri zvažovaní. V Chieve, v kádri ktorého sú hráči zo sedemnástich krajín (!), podpísal ročný kontrakt s opciou na ďalšie tri sezóny.
Keď sa darí, tak sa darí - v prípade Pavla Farkaša to platí dvojnásobne. Od 1. júla beží jeho kontrakt v Chieve a o desať dní neskôr sa mu narodil syn! „Manželka Roberta aj synček David sú v poriadku, tréner ma na dva dni pustili za nimi, v nedeľu išli z nitrianskej nemocnice domov,“ teší sa šťastný tatko na diaľku. „Prežívam fantastické obdobie, tieto pocity sa ťažko dajú opísať, rola otca je krásna, už len aby sme boli všetci zdraví,“ želá si futbalista, ktorý sa zo Série A bude hlásiť aj o miestenku v reprezentácii. „Čo má prísť, príde, národné mužstvo je najvyššia pocta, ktorú si treba zaslúžiť výkonmi,“ hovorí Paľko s jemu príznačnou pokorou.
Puto k Lapášu je silné
S Pavlom Farkašom sa spája úsmevná historka. Hosťovanie na Lapáši mu spestrilo druholigové derby proti Nitre (0:0), ktoré sa hralo 13. novembra 2004. Do poslednej chvíle sa nevedelo, či Farkaš nastúpi, tlaky boli rôzne, kluby si v hustej atmosfére dokonca preposielali pampersky. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum. Farkaš nastúpil a vtedy iba 19-ročný stopér držal na uzde ofenzívu súpera, hrajúceho o postup do najvyššej súťaže, ktorú potom v drese Nitričky okúsil aj sám. „Na tie časy spomínam v dobrom, každý klub mi niečo dal. Na Lapáši som si dokonca našiel manželku, okolo Martina Ševčíka a prezidenta klubu Róberta Hegedüša, ktorý je dnes mojím svokrom, sa vtedy zišla výborná partia,“ hovorí Pali s úsmevom. Hneď ale zvážnie, keď pridá prosbu, aby sme pozdravili Lukáša Hrošša so želaním skorého návratu na trávniky.
