Nitrianke sa splnil sen, aby bol futbal jej zamestnaním. Rada by ešte okúsila legionársky chlebík v Nemecku.
Futbalová reprezentantka Slovenska Ivana Bojdová má za sebou dva roky pôsobenia v najvyššej poľskej súťaži. S tímom Unie Racibórz zbiera jeden úspech za druhým, v oboch sezónach získala poľský titul aj pohár, okúsila aj ženskú ligu majstrov. Racibórz leží len 30 kilometrov od českého Bohumína.
„V Poľsku budem hrať aj ďalšiu sezónu. Jednak má klub o mňa záujem, a tiež preto, aby som si dokončila bakalárske štúdium na vysokej škole,“ hovorí 27-ročná Nitrianka, ktorá študuje už dva roky dennou formou učiteľstvo na univerzite v Racibórzi.
Začínala s chlapcami
Rodáčka z Nitry najskôr robila šesť rokov atletiku. K futbalu ju zlákala susedka Monika Felingová (dnes Trnková).
„Pred barakom som hrávala futbal s chlapcami, od 14 rokov som už bola v tíme FC Nitra, ktorý viedli tréneri Grác a Poboček,“ spomína. Pol roka hrala za žiačky a hneď prešla k ženám.
Neskôr, keď sa ženský futbal presťahoval z Nitry do Šale, pribudli úspechy. Ivana získala niekoľko majstrovských titulov a prišli aj reprezentačné pozvánky.
Odmala snívala o tom, že raz bude hrať futbal profesionálne. A je jednou z mála slovenských futbalistiek, ktorým sa to aj podarilo. Najviac našich dievčat hrá futbal v Rakúsku, medzi nimi aj Ivanina nitrianska súputníčka Monika Matysová.
Hrá na poste pravej záložníčky.
Láka ju nemecká liga
Kvalitu poľskej ligy si pochvaľuje. Aj na zápasy chodí viac ľudí ako u nás a starajú sa o lepšiu atmosféru. „V súťaži je 4-5 dobrých tímov. Nám sa však podarilo v posledných dvoch sezónach vyhrať všetko, čo sa dalo. Majiteľa klubu by akurát potešilo, keby sme ešte lepšie uspeli v ženskej lige majstrov,“ hovorí Ivana, ktorá hrá na poste pravej záložníčky a góly skôr pripravuje, ako strieľa. Hviezdou tímu Racibórza je útočníčka Chinasa Okoro Glogia z Rovníkovej Guiney. Nitrianka bývala v jednom byte s ďalšou slovenskou legionárkou Katarínou Ištókovou.
„Ičo“ by si chcela v budúcnosti zahrať futbal v Nemecku, kde je ženský futbal mimoriadne populárny. „A celkom by mi stačila aj druhá liga,“ hovorí stále slobodná baba, bez záväzkov.
Na drese má číslo 57. „Vždy som mala sedmičku, ale doplnila som ju o päťku. To bolo obľúbené číslo môjho otca,“ zaspomína pritom na rodičov, ktorých už stratila. Mamu už ako 5-ročná a otca pred piatimi rokmi. Má však ešte troch súrodencov a starú mamu, ktorým sa snaží podľa možností pomáhať.
Dvakrát roztrhnuté väzy
Jej cesta k profesionálnej futbalovej kariére pritom vôbec nebola jednoduchá. Medzi 15. a 17. rokom absolvovala plastiku oboch kolien! „Vždy mi trvalo dva roky, kým som sa dostala do formy. Niekto sa čuduje, že po takýchto dvoch operáciách ešte môžem naplno hrať, ale ja na to nemyslím. Do súbojov idem rovnako. Je to o hlave,“ hovorí. Pri návratoch na trávnik začínala vlastne od nuly a musela na sebe tvrdo pracovať. Ivana však šport a futbal miluje nadovšetko.
Ani medzi sezónami nedokáže len tak ležať na pláži. A ozaj, pokiaľ ide o dovolenku, tak tú tohtoročnú opäť strávi s kamarátkami z bývalého tímu Šale na babskej jazde v Chorvátsku. Po návrate ju opäť čakajú výzvy na trávniku i za katedrou.
Za dve sezóny získala Ivana v Poľsku vždy ligový triumf aj pohár.
Jazykové vtipy
Poľština je so slovenčinou veľmi podobná, no predsa sa nájdu slová, s ktorými má Slovák problém. Pikantný príbeh zažila Ivana počas svojho prvého dňa v Poľsku a dodnes si naň pamätá.
Prišla za ňou spoluhráčka a hovorí jej: „Ivana, trener cie szuka.“ Ivana jej vehementne odpovedá, že nie, nie, určite nie! Spoluhráčka zdupľovala, že tréner ju „fakt szuka“.
Odvtedy už Ivana vie, že „szukať“ znamená hľadať...
