NITRA. Bezmocnosť. To človek cíti, keď vidí Šimona Bucha (21), ktorý je úplne odkázaný na pomoc druhých. Pritom pred piatimi rokmi to bol veselý a bezstarostný gymnazista. Všetko sa zmenilo, keď v nitrianskej nemocnici podstúpil v podstate banálnu operáciu nosnej prepážky. Domov sa vrátil v bdelej kóme.
Už päť rokov sa Šimon nedokáže ani pohnúť, nekomunikuje, dýcha pomocou trubičky v krku. Pre vyskočenú sánku musí mať neustále otvorené ústa.
Za zbabraný zákrok odsúdili anestéziológa, rodina ale dodnes nedostala ani euro odškodné. Pojednávanie bolo vlani odročené na neurčito - nemocnica požiadala, aby znalec preskúmal sťažené spoločenské uplatnenie chlapca, ktorý má nezvratne poškodený mozog. Neurológ pritom už dávnejšie nazval jeho stav sociálnou smrťou bez nádeje na zlepšenie.
Mama a syn. Foto: Dušan Tarko
Z bytu do domu
Šimon si vyžaduje nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť. Väčšiu časť týždňa je vo viedenskom sanatóriu pre pacientov v bdelej kóme. Pobyt hradí rakúska zdravotná poisťovňa, keďže Šimonov otec pracuje v Rakúsku. Chlapca vozia domov na predĺžené víkendy a sviatky.
Rodina sa vlani presťahovala z nitrianskeho bytu do bezbariérového domu v Hornej Kráľovej. Postavili ho pri chalupe, ktorá sa na dva roky stala ich druhým domovom. Dostať Šimona do panelákového bytu bol totiž problém.
„Bol to neskutočný kolotoč -presúvali sme sa medzi Nitrou, Hornou Kráľovou a viedenským sanatóriom, už som to fyzicky nezvládala,“ povedala nám mama Valéria Buchová.
V dome je všetko, čo Šimon potrebuje - telocvičňa aj krytý bazén na rehabilitácie. Každý druhý deň chodí do Hornej Kráľovej masér. Masáž trvá tri až štyri hodiny.
Aby sa dostal Šimon do bazéna, potrebuje pomoc troch ľudí. Z vody ho musia vyberať štyria.
Foto: Sebastián Pavlis
Pes - terapeut
Starostlivosť o Šimona je fyzicky aj psychicky náročná. Aspoň trochu by ju mal uľahčiť psík Chrumka, ktorý sa onedlho stane novým členom domácnosti.
„Zlatý retriever vycíti, že sa Šimi hnevá a ohlási ma. Pretože nedá sa byť pri ňom v kuse 24 hodín - treba aj uvariť, oprať, osprchovať sa,“ hovorí pani Valika.
Psíka mali doma, keď bol úplne maličký, potom ho dali na výcvik, ktorý trvá osem až desať mesiacov. Minulý týždeň priviezli Chrumku na skúšku do Hornej Kráľovej.
„Šimon bol celý deň unavený a spal. Keď sa ho pes dotkol, otvoril oči dokorán, myslím, že mu to bolo príjemné. Vnímame to ako terapiu.“
Výcvik psa trvá 8 až 10 mesiacov, stojí 510 eur mesačne. Prispeli naň sponzori. Foto: Matúš Buch
Odporúčali im veselé farby
Mama vie rozoznať na Šimonovej tvári, keď sa mu niečo nepáči: „Mám napríklad strach z cudzích návštev, nechcem, aby sa začal jedovať. Na príchod novinárov som ho upozorňovala týždeň vopred.“
V sanatóriu rodine povedali, aby pred Šimonom nerozprávali negatívne veci a nenosili tmavé farby. „Verím, že vníma, čo sa okolo neho deje,“ hovorí nezlomne pani Valika.
Nevzdáva sa nádeje, že sa synov stav zlepší: „Keby som sa vzdala, tak toto nepostavíme. Zadlžili sme sa tak, že to do smrti budeme splácať...“
Keď sa Šimon „naštartuje“, mal by absolvovať v Rakúsku operáciu sánky. „Povedali mi, že mu vyskočila, lebo schudol a ochablo mu svalstvo. Keďže má neustále otvorené ústa, vysušuje sa mu sliznica, musíme mu jazyk vlhčiť tyčinkami.“
Šimon nedokáže prehĺtať, kŕmia ho výživnými roztokmi cez sondu v bruchu. Aby nezabudol na chuť jedla, mama mu prikladá na jazyk tyčinku namočenú napríklad v polievke či omáčke.
Šimon pred operáciou.
Bez ospravedlnenia
To, čo Šimonovi rodičia a jeho mladší súrodenci - dvojičky Matúš a Barbi prežívajú, sa nedá opísať. Nad vodou ich ale drží láska. Bez nej by sa s tragédiou nedokázali vyrovnať.
Za nevydarenú operáciu, počas ktorej opakovane zlyhali prístroje, bol odsúdený anestéziológ. Za zanedbanie monitoringu pacienta dostal dvojročnú podmienku a päťročný zákaz vykonávať povolanie anestéziológa. Presunul sa na záchranku.
Rodina žiada od nemocnice 936 334 eur. „Tie peniaze sú pre Šimonka, nie pre nás,“ povedala pani Valéria.
Naposledy súd pojednával vlani v decembri, po deväťmesačnej prestávke, pretože sa čakalo na posudok od neurológa. Nemocnica vzápätí požiadala o ďalší - kontrolný posudok, pretože vraj nebolo zistené, kedy konkrétne prišlo k poškodeniu mozgu pacienta.
Súd to zamietol, súhlasil však s tým, aby neurológ preskúmal bodové hodnotenie bolestného a sťažené spoločenské uplatnenie. Právnici nemocnice totiž spochybnili sumu, ktorú žiadajú Buchovci. Pojednávanie bolo opäť odročené na neurčito.
Spojenie „spoločenské uplatnenie“ vyznieva v Šimonovom prípade absurdne, keďže jeho mozog je nezvratne poškodený. Znalec - anestéziológ Viliam Dobiáš povedal, že po zástave srdca počas operácie nenasledovali opatrenia na ochranu mozgu pred nedostatkom kyslíka.
Tieto opatrenia vraj lekári urobili až po štyroch hodinách! Rodina sa dodnes ospravedlnenia z nemocnice nedočkala.
Šimon rád maľoval. Jeden z jeho obrazov visí na stene domu v Hornej Kráľovej. Foto: Sebastián Pavlis
