NOVÝ ŽIVOT. Plánovaná výstavba malej vodnej elektrárne v Eliášovciach - časti Nového Života, názorovo rozdeľuje obyvateľov. Postoj k nej mali vyjadriť v májovom referende. To je však neplatné, keďže účasť nedosiahla minimálne potrebnú polovicu oprávnených voličov.
Neštandardné okolnosti?
Referenda o malej vodnej elektrárni sa zúčastnilo z 1847 obyvateľov Nového Života oprávnených hlasovať 770, teda zhruba 42 percent. Z nich bolo 683 proti výstavbe a 78 hlasovalo za. „Čakali sme väčšiu účasť, sklamala nás obec, ktorá patrí pod Nový Život - Tonkovce. Bola v nej malá účasť, zhruba 27 percent,“ povedal poslanec Jozef Turáni.
Poľovnícke združenie Fehér-ág, do ktorého sú zapojení aj aktivisti, však s jej výstavbou, podobne ako niektorí poslanci, nesúhlasia. Proti vodnej elektrárni, ktorú chce postaviť spoločnosť Prvá produkčná, iniciovali aj petíciu. V priebehu 3 dní zozbierali v obci 852 podpisov. Členovia Fehérágu rozbehli petíciu hneď potom, ako obec zmenila územný plán, v ktorom schválila zmeny a doplnky. Hovoria, že rozhodnutia smerujúce k výstavbe elektrárne boli prijímané za veľmi neštandardných okolností. Patrí k nim napríklad aj to, že bez ukončenia pripomienkového konania k zámeru elektrárne a bez jeho výsledkov sa územné konanie začalo.
„Niektoré kroky zamestnanci úradu možno predbehli tým, že vyhlásili územné konanie skôr, ako bol zámer ukončený. Ale hneď, ako som sa to dozvedel, som ho prerušil. V každom prípade bolo vyvesené na úradnej tabuli viac ako mesiac,“ pripustil starosta Tibor Fehér. Na oznámení o začatí prerokovania návrhu územného plánu bol vraj uvedený názov obce Holice, nie Nový Život.
„Až po upozornení občanmi bol názov opravený, avšak iba krátko pred začatím procesu. Podľa nášho názoru tým bol porušený zákon a znemožnilo to zapojenie všetkých dotknutých do procesu,“ povedal Pavol Littera z Prírodovedeckej fakulty UK.
„Chyba sa stala len vo vete: Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu Zmien a doplnkov územného plánu obce Holice do 30 dní odo dňa oznámenia, skutočnosť, že ide o plán obce Nový Život, bola všade zvýraznená. Tento omyl ospravedlnila a opravila odborne spôsobilá osoba, ktorá vysvetlila, prečo k nemu došlo,“ oponoval starosta.
Toxické látky
Medzi aktivistov, ktorí sú presvedčení, že výstavba elektrárne bude mať negatívne účinky na životné prostredie a zdravie miestnych, patrí aj Pavol Littera.
„Veľmi závažným rizikom je mobilizácia toxických látok organického charakteru, ktoré sú viazené v sedimentoch Malého Dunaja. Tieto látky unikli pri ekologickej havárii v rafinérii Slovnaft v 60. rokoch minulého storočia a spôsobili intoxikáciu vody v rieke Malý Dunaj, ako aj kontamináciu pitnej vody viazanej v sedimentoch na Žitnom ostrove. Preto je veľmi vysoké riziko, že pri stavebných prácach dôjde po narušení vrstiev sedimentov k ich opätovnému uvoľneniu do rieky Malý Dunaj ako aj do podzemných vôd,“ vysvetlil.
Ďalším problémom je podľa neho zaústenie výtoku z čističky odpadových vôd, ktorá obsluhuje spolu 17 obcí do Malého Dunaja. Tieto zaústenia sa nachádzajú neďaleko budúcej vodnej nádrže.
„Nedočistené zbytky odpadových vôd so zvýšeným obsahom organických látok, dusíka a fosforu sa budú ukladať v nádrži a s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia eutrofizáciu vody spojenú s narastaním siníc, ktoré produkujú toxíny. V dôsledku rozvoja vodného kvetu často dochádza k úhynom vodných organizmov, pri kúpaní v takejto vode je riziko vzniku alergických reakcií.“
Eliášovský les
Výstavbou elektrárne sa tiež podľa neho prúdenie vody zastaví a samočistiaca schopnosť rieky sa výrazne oslabí. Littera poukazuje aj na vzdutie hladiny, ktoré by ohrozilo 11 druhov rýb európskeho významu, žijúcich v oblasti, a staré hlavové vŕby. V ich dutinách bol zistený výskyt vzácneho chrobáka pižmovca hnedého, ktorý je prioritným druhom európskeho významu.
„V území, ktoré bude stavbou narušené, sa nachádza aj Eliášovský les, kde sú predmetom ochrany okrem iného aj Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy a vydra riečna. Realizácia elektrárne bude mať negatívny dopad na predmet ochrany. Rozhodnutie OU ŽP, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa nebude realizovať, je preto v rozpore so smernicou o biotopoch. Na základe toho chceme podať sťažnosť na Európsku komisiu. V rámci nej chceme požiadať aj o zastavenie financovania projektu zo zdrojov Európskej únie,“ povedal Littera.
Kristína Pivodová z Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede argumentuje, že už vládou schválená Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR bola zosúladená aj so smernicou o vode a so smernicou o flóre, faune a biotopoch. Podľa koncepcie sa má do roku 2030 postaviť 368 malých vodných elektrární.
„V národnom zozname území európskeho významu Malý Dunaj nie je medzi schválenými územiami. V procese vyhlasovania sa z dôvodu nesúhlasu vlastníka pozemkov nepokračuje.“
Súhlasné stanovisko
Pivodová pri zostavovaní rozhodnutia tiež podľa jej slov vychádzala zo štúdií niekoľkých inštitúcií, ktoré jednotlivé vplyvy vyhodnotili. Súhlasné vyjadrenie vydal Slovenský rybársky zväz, Lesy SR, Krajský pozemkový úrad v Trnave a Slovenský pozemkový fond Bratislava.
„Zisťovacie konanie obsahuje niekoľko príloh. Záverom napríklad Hydrogeologickej štúdie bolo, že výstavba elektrárne neovplyvní rybárstvo, pretože sa nachádza v smere toku. Aj keď vzduje hladinu vody v rieke, bude pod úrovňou hladiny podzemnej vody. Infiltrácia vody z rieky do pod-zemnej vody za takej situácie a pri zakolmatovanom koryte je vylúčená,“ poznamenala. Dodala, že napríklad v prílohe č. 4, ktorá sa zaoberá dopadmi výstavby MVO Eliášovce na rastlinstvo a biotopy Malého Dunaja, sa vyhodnotilo, že negatívny vplyv na lesnú aj na nelesnú vegetáciu sa neočakáva, respektíve bude minimálny. „Na základe posudku režimu podzemných vôd vodný zdroj Jelka a Lehnice nebudú výstavbou ovplyvnené,“ dodala Pivodová.
V súčasnosti prebieha v obci Nový Život územné konanie, územné rozhodnutie už bolo vydané.
„Už sme napadli rozhodnutie stavebného úradu, odvoláme sa opäť, pretože nechceme, aby nám zasahovali do prírody. Aj proces okolo výstavby elektrárne považujeme za neférový, pretože sme sa o ňom dozvedeli, až keď bolo územné konanie,“ zhodli sa poľovníci.
„Poľovníci mali mať informácie o celej záležitosti od prvopočiatkov, nakoľko ich vtedajší predseda bol informovaný o chystaných a plánovaných zámeroch niektorých investorov, medzi nimi aj spoločnosti Prvá produkčná,“ uzatvoril Fehér.
