Martin Fratrič: Ja a komik? To je ten najväčší omyl na svete!

Divákov ani v najmenšom nenecháva na pochybách, že je rodený komik. Martin Fratrič je však už vtipných postáv presýtený a túži po vážnej dramatickej úlohe.

Divákov ani v najmenšom nenecháva na pochybách, že je rodený komik. Martin Fratrič je však už vtipných postáv presýtený a túži po vážnej dramatickej úlohe.

NITRA. Presne desať rokov pôsobenia v Divadle Andreja Bagara oslávil Martin Fratrič. Pritom jeho cesta za herectvom nebola vôbec jednoznačná. Stačilo málo a obľúbený nitriansky herec by bol dnes možno známym architektom.

Prázdniny v autobuse

Ako malý chlapec si predsavzal, že bude šoférom autobusu. Malý Martinko poznal takmer všetky spoje v okolí ich bratislavského bydliska, a tak sa často vydával na dobrodružné cesty. Ako 8-ročný nasadol cez prázdniny do autobusu a vozil sa až do poludnia. O päť rokov starší brat bol aspoň rád, že sa ho na chvíľu zbavil.

V desiatich rokoch ho „chytili“ spoločenské tance, no v pätnástke s tým prestal. „Plieskala so mnou puberta, tak som sa na tanec vykašľal. Možno škoda,“ uvažuje Martin.

Na gymnáziu v Bratislave zhodou okolností hľadala spolužiačka herca do amatérskeho súboru Skrat – do predstavenia Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. „Vyskúšal som to a zapáčilo sa mi to. Obsadili ma aj do ďalších predstavení a postupne som začal uvažovať nad štúdiom na VŠMU. Lákala ma však aj architektúra,“ vraví herec.

Nakoniec si dal prihlášky na obe vysoké školy a na obe ho aj zobrali. Architektúra sa však dala odložiť na dva roky, tak si Martin vybral herectvo. „Občas som to oľutoval, najmä pri pohľade na výplatnú pásku,“ usmial sa herec, ktorý na architektúru celkom nezabudol. Amatérsky sa o ňu zaujíma stále – sledovať nové trendy v stavebníctve je jeho koníčkom.

Na VŠMU sa stretol aj s viacerými zo svojich súčasných kolegov – Kristínou Turjanovou, Jurajom Hrčkom, Martinom Nahálkom, študoval tiež s Milanom Ondríkom, Monikou Hilmerovou, Luciou Gažiovou a ďalšími. Jeho absolventským predstavením bola inscenácia Sláva a smrť Joachima Moriettu.

Ako uletený Alistair

Hneď po skončení školy sa Martin dostal do DAB. Práve vtedy z nitrianskeho divadla odišlo asi šesť hercov, a tak potrebovali nové posily. Tunajšie divadlo poznal, lebo ešte počas VŠMU zaskakoval v muzikáli Grék Zorba. Postava Georgiho sa potom stala už jeho. Neskôr som prebral aj rolu v Bezkyslíkovciach.

„Mojou prvou vlastnou úlohou bol Mucha v hre Príbehy obyčajného šialenstva. Potom som dostal postavy kňaza Konôpku v Adamovi Šangalovi, Edgara Lintona v Búrlivých výšinách, Romana V Testosteróne, doktora Paru vo Veveričkách aj Shauna v Okuliaroch Eltona Johna. V predstavení Lavv hrám hneď päť úloh – lekára, školníka, chodca, psychológa a Ježiša,“ vymenúva Martin.

„Vzápätí prišlo účinkovanie v rozprávke Mátohy, kde hrám strigu, vojaka, Margitu a čerta. V dvojitej rezervácii sa bláznim v postave uleteného bytového architekta Alistaira Spenlowa a mojou zatiaľ poslednou rolou je herec Vittorio Vidal v muzikáli Sladká Charity.“

Je skôr depresívny typ

Martinovou obľúbenou postavou sa stal Karol Plžúch v hre Piargy, čo bola podľa neho herecky veľmi vďačná dramatická rola. V súčasnosti je obsadzovaný väčšinou do komických rolí, pričom ako sám tvrdí, sa komikom byť vôbec necíti.

„To je ten najväčší omyl na svete! Vôbec sa za komediálneho herca nepovažujem. Vo svojej podstate som depresívny typ a hrať stále vo veselohrách je pre mňa kruté. Nie som ani typický zabávač, nerozprávam vtipy ako na bežiacom páse a netúžim byť stredobodom pozornosti,“ s náznakom úsmevu priznáva herec. „Všetky, aj tie komické postavy sa snažím zahrať čo najlepšie, ale už čakám na poriadnu vážnu dramatickú rolu, kde sa budem môcť prejaviť aj v inej polohe.“

I keď sa Martin, ako sám povedal, za komika vonkoncom nepovažuje, režiséri akoby si ho zaškatuľkovali práve do postáv bláznivo strelených a vtipných chlapíkov, ktorých vie Martin zahrať s jemu vlastným šarmom a vkusom. Ani najbližšia ponúknutá rola však Martinovi neprinesie zmenu. „Opäť budem hrať v komédii Kto je tu riaditeľ. Na vážnejšie roly si budem musieť počkať asi do budúcej sezóny,“ skonštatoval herec.

Učí na konzervatóriu, pomáha s filmami

Na Súkromnom konzervatóriu Heleny Madariovej Martin už štvrtý rok učí javiskovú reč. „Mám len prvákov a druhákov, ktorých vyučujem 4 hodiny týždenne. Viac už z časových dôvodov nestíham. Pedagogické pôsobenie je obohacujúce – som v kontakte s mladými ľuďmi a som v obraze, čo práve letí. Možno by som si vedel predstaviť byť iba učiteľom, ale z DAB sa nechystám odísť. Cítim sa tu dobre, sme výborný kolektív. Dabingy nerobím, ponuky z iných divadiel zatiaľ nemám, tak si do DAB chodím vlastne oddýchnuť,“ zasmial sa Martin.

Okrem práce na konzervatóriu Martin pomáha aj študentom VŠMU s filmovou tvorbou. V ich krátkych filmoch aj sám účinkoval.

Z Nitry sa herec počas víkendov a voľna vracia domov do Bratislavy, kde sa nemá kedy nudiť. Rád si popracuje v záhrade vedľa domu, veľa chodí aj plávať a rád číta. Ako sme už spomínali, najmä odborné knihy či časopisy o architektúre, ale zaujíma sa o všetko.

„Rád by som zistil, prečo skutočne vymreli dinosaury. Preto by som sa chcel „nakuknúť“ do doby spred miliónov rokov. Už odmala ma to fascinovalo,“ vraví herec. „A ak by sa to dalo, chcel by som sa preniesť aj do obdobia okolo roku 1910, pred I. svetovú vojnu. Nálada vo svete bola príjemná, vznikalo veľa vedeckých objavov.“