NITRA. Svoj hlas dnes v predčasných parlamentných voľbách odovzdala aj najstaršia Zoborčanka, Emerencia Meňhartová. Narodila sa presne pred sto rokmi a piatimi týždňami.
Pani Emerencia síce hlasovala na nitrianskom sídlisku Hôrka, pochádza ale zo Zobora.
Katolíci v politike
Účasť vo voľbách považovala táto stále čulá pani vždy za svoju povinnosť. Výnimkou bolo posledné desaťročie jej dlhého života, kedy mala viaceré zdravotné problémy a voliť nechodila.
Kedy po prvý raz vhadzovala volebný lístok do urny si nepamätá, presne ale vie, kedy volila naposledy. Bolo to pri prezidentských voľbách, pri ktorých podporila súčasného prezidenta.
Napriek jej podpore Gašparoviča sa starenke pozdávala v politike aj odchádzajúca premiérka Iveta Radičová.
„Ona je poriadna žena, slušná a kresťanka,“ zhodnotila pôsobenie prvej ženy v kresle slovenského premiéra pani Meňhartová. A rozhovorila sa o tom, že aj keď politike veľmi nerozumie, dôležité je, aby v nej boli katolíci.
Gorilu storočná starenka nechápe
Pre pani Emerenciu boli tieto voľby možno poslednými parlamentnými v živote. Rada by sa však dožila volieb prezidentských.
Ani vysoký vek nebráni Emerencii v sledovaní politického diania. Babička pravidelne pozerá správy a číta bulvárnu tlač a spoločenské magazíny. Po dvoch operáciách šedého zákalu nepotrebuje na čítanie dokonca ani okuliare.
„Zaujíma ju všetko, čo sa píše, okrem športu. Sleduje aj všetky klebety,“ povedala o svojej mame Eva Lukáčová.
Správy v médiách vníma pani Emerencia veľmi pozorne, jediné, čo sa jej v poslednej dobe nedalo vysvetliť je dôvod, prečo pri správach z politiky neustále ukazujú obrázky gorily.
Robotu mladým
Na politikov storočná pani nezvykne nadávať. „Je to asi v nej – jednoducho v každom človeku vidí len to dobré,“ povedala dcéra starenky.
A čo očakáva storčná volička od novej vládnej garnitúry? „Aby bola sociálna a podporovala národ. A aby mladí našli robotu a každý mal z čoho vyžiť. To úplne stačí.“
Záchrankyňa
Emerencia Meňhartová nie je tak celkom obyčajnou storočnou starenkou. Počas vojnového besnenia zachránila život zhruba dvom desiatkam ľudí.
Z nemocnice napríklad uniesla susedku, pretože hrozilo, že keď sa vyzdravie, deportujú ju do koncentrákov.
Niekoľkých Židov schovávala aj priamo vo svojom dome, ďalším hľadala úkryty u známych a susedov. Robila to aj napriek tomu, že režim jej dal jasne pocítiť, že ak ju prichytia pri záchrane Židov, skončí na popravisku.