Nitra na facebooku Zlaté Moravce na facebooku Šaľa na facebooku Galanta na facebooku

Jozef Hikl ako malý nosil kvety na zvierací cintorín

Už ako 8-ročný strieľal z pušky. Odvtedy do zbierky trofejí Jozefa Hikla pribudli jelene, diviaky, los aj antilopa. Za najkrajšie úlovky však považuje zážitky a spomienky.

Nitriansky poľovník Jozef Hikl s uloveným diviakom.(Zdroj: ARCHÍV J.H.)

Už ako 8-ročný strieľal z pušky. Odvtedy do zbierky trofejí Jozefa Hikla pribudli jelene, diviaky, los aj antilopa. Za najkrajšie úlovky však považuje zážitky a spomienky.

NITRA. Nitrana Jozefa Hikla sprevádza láska k prírode od kolísky. Už jeho príchod na svet bol viac ako príznačný. Narodil sa v roku 1946 v lone krásnych štiavnických hôr. Jeho otec bol lesníkom a lesná správa vtedy sídlila priamo v kaštieli v Antole, dnešnom Svätom Antone.

Naplnenie života

Blízky vzťah k všetkému živému predznačil aj jeho budúce profesionálne smerovanie a záľuby. Stal sa lesníkom a s tým ruka v ruke prišla aj poľovnícka vášeň. Dnes už skôr ako pušku zameriava na zvieratá ďalekohľad či objektív fotoaparátu. V pozorovaní prírody nachádza Jozef Hikl oddych, uspokojenie a naplnenie svojho života. So svojimi nevšednými zážitkami sa zveril aj čitateľom v mnohých knihách, naposledy vydal s fotografom Jozefom Brestovským knihu Dobrý revír.

V antolskom kaštieli Hiklovci nezostali dlho. Presťahovali sa do horárne v Čifároch-Pate, kde na malého Jožka čakalo priam rozprávkové detstvo.

„Doteraz je to môj najkrajší zážitok. Skromný, ale romantický život uprostred lesov, v horárni bez elektriny. Chovali sme prasiatka, kravu, hydinu, kone, aj včely sme mali. Mama každý deň mútila maslo a piekla domáci chlieb, kysnuté koláče a podplamenníky. Nebolo nič lepšie ako domáci chlebík s čerstvým maslom a medom,“ spomína Jozef Hikl.

„Mali sme veľký dvor, kde v absolútnej symbióze vedľa seba žili hydina, psy, mačky a malé srnčiatka, ktoré sme zachránili z lesa. Keď mama nadojila mlieko, postupne naliala všetkým zvieratkám. Nevrhli sa na to nedočkavo, ale sa pri kŕmení rešpektovali.“

Malý Jožko sa počas idylického detstva v horárni nestretol len so životom v jeho rôznych podobách, ale aj so smrťou. Bral ju ako prirodzenú vec – keď sa zvieratko narodí, musí aj zomrieť. „Keď som mal asi 5-6 rokov, mal som taký malý zvierací cintorínček v húštine, ku ktorému sme sa dostali len ja a môj psík. Nosil som tam kytičky kvetov.“

Najväčším úlovkom los

S prírodou spätý už odmala si Jozef Hikl vybral štúdium na VŠ lesníckej vo Zvolene. Ako povinný predmet mali aj poľovníctvo, takže využil možnosť spraviť si poľovnícke skúšky a získať poľovný lístok.

Na svojej prvej poľovačke bol však Jozef ešte ako malý chlapec so svojím otcom – striehli na srnca. Po prvýkrát mal možnosť strieľať na poľovačke so strýkom, keď mal asi 8 rokov.

„Strýko vedel, že sa to nemá, ale neodolal môjmu naliehaniu. Vysliedili sme zajaca, podal mi pušku a ja som ho strelil. Otec o tom ani nevedel, iste by nebol nadšený, keby vedel, že ma už zaujímali zbrane.“

Prvou samostatnou akciou Jozefa Hikla bola poľovačka počas vysokej školy – strelil vtedy jelienča. Dosť poľoval aj so svojou manželkou - lekárkou, s ktorou sa spoznali na gymnáziu vo Vrábľoch. K záľube pritiahli aj svojho syna, toho to však až natoľko nechytilo ako rodičov.

Pri poľovačke by bol Nitran najradšej v revíri sám, ale z bezpečnostných dôvodov chodieva so sprievodcom. Obľúbil si aj lov s koňmi. Chovali ich v Čifároch-Pate, stali sa jeho veľkou láskou. „Poľovačka s nimi je oveľa lepšia a úspešnejšia ako bez nich. My zídeme z koča, ale zver ďalej sleduje kone a my ju môžeme bez väčších problémov stopovať pešo,“ vysvetlil poľovník.

Jozef Hikl má za sebou stovky poľovačiek. Trofeje však nepočíta, často ich necháva v mieste, kde sa poľovačka odohráva. Jeho poľovnícku chatu okrem zdedeného nábytku z parožia zdobia trofeje srncov, diviakov, jeleňov, danielov aj losa.

„Toho som ulovil v Litve, je zatiaľ mojím najväčším úlovkom. Samec mal asi 700-800 kilogramov. Inak väčšina mojich trofejí pochádza zo Slovenska, Maďarska, ale aj Rakúska či Švajčiarska. Moja azda najexotickejšia poľovačka bola v Juhoafrickej republike. V roku 1998 ma na ňu pozvali poľovníci z Belgicka, pre ktorých som na Slovensku vybavil lov na muflóna. V JAR som zastrelil antilopu impalu, trofej som však nechal v Afrike.“

Zlatý srnec mu ušiel

Poľovník sa ocitol aj v situá-ciách, keď mu zver jednoducho ušla. V Maďarsku mu takto unikol krásny daniel, ktorý lovcov spozoroval a stačil strele uniknúť. „Najviac mi bol ľúto nádherného „zlatého“ srnca v topoľčianskom revíri, ktorý mi odskočil, kým som si pripravoval zbraň. Dlho som ešte za ním chodil, ale už som ho nevidel. Namiesto neho som potom opäť v Topoľčiankach strelil strieborného srnca, je to moja bodovo najlepšia trofej,“ skonštatoval Hikl.

Poľovník si svoju vášeň párkrát užil aj počas sviatočných dní – vybral sa na poľovačky počas Vianočných sviatkov i Silvestra. Vtedy má postriežka a lov v zasneženom lese svojské čaro.

„Počas týchto dní sa poľovníci často pozabudnú v revíri či skôr na poľovníckej chate a rodina ich potom márne čaká pri bohato prestretom stole. Aj mne sa to už stalo a takéto situácie sa obyčajne končia veľkou veselosťou a posmeškami,“ vraví Jozef Hikl.

Nebezpečný nosorožec

S Afrikou sa spája jeden z najkrajších zážitkov nitrianskeho poľovníka. Svetadiel, ktorý exotickými poľovačkami láka dobrodruhov z celého sveta, si Jozefa Hikla podmanil iným spôsobom.

„Nikdy som netúžil uloviť slona, zebru či mačkovitú šelmu. Zastreliť takéto krásne, impozantné tvory ma finančne ani inak nelákalo. Veľmi rád ich však pozorujem,“ vraví lovec. „Počas návštevy JAR sme boli v Krugerovom parku, azda najkrajšom národnom parku na svete. Celkom zblízka sme pozorovali levy, slony aj hrochy. Neútočili, tak sme ich sledovali a fotili si ich.“

Opäť s čiernym kontinentom sa Jozefovi Hiklovi spája asi najnebezpečnejší okamih jeho poľovníckeho života. Keď chodili po buši, sprievodca ho zrazu zhodil na zem. Nitran ani netušil, aké im hrozilo nebezpečie. „Asi 40 metrov od nás sa nachádzala samica nosorožca s mláďaťom. Vtedy býva veľmi útočná. Bystrý zrak sprievodcu nás zrejme zachránil, počkali sme chvíľu na zemi a potichu sme sa vzdialili.“

Ručiaci jeleň v jesennom lese

Čím je Jozef Hikl starší, tým viac si vychutnáva pozorovanie prírody a zvierat ako ich lov. Vek ho robí citlivejším aj uvedomovaním si vlastnej smrteľnosti. „Vychádzka do lesa je nádherným zážitkom, ak je navyše spojená s východom či západom slnka. Snáď najkrajším zážitkom je pre mňa približovanie sa jesenným lesom k ručiacemu jeleňovi. Dôležitý je dobrý vietor, lebo vysoká zver má výborný čuch, ale horší zrak.“

Jozef Hikl už príliš nesníva o ďalších cenných trofejach, skôr si praje ešte zažiť krásne vychádzky a zážitky v prírode. Tie považuje za najväčší úžitok, ktorý mu poľovníctvo prináša. Keby nebol poľovníkom, bol by vraj asi horolezcom.

Jozef Hikl s antilopou impalou, ktorú ulovil v JAR.

S uloveným danielom.

Chalupa s trofejami a nábytkom z parožia.

K pekným úlovkom ráta poľovník aj tento obrovský hríb.

Už od detstva miluje kone. FOTKY: ARCHÍV J.H.

Ďalšie články z rubriky Spoločnosť

Najčítanejšie správy

Nitra

Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže na nás výkaly, no polícia to roky nerieši

K mladíkovi chodia policajti ako na hodiny klavíra. Iba mestských policajtov si vlani zavolal neuveriteľných 66 ráz a v tomto roku už 21-krát, podľa náčelníka vždy neopodstatnene.

Pohár Antona Malatinského pre Nitru

Druhý ročník halového turnaja priniesol do Trnavy množstvo skvelých bývalých ligových futbalistov a na svoje si prišli aj diváci.

Valent si zápas užíval, ako keby bol posledný

Najlepším mužom zápasu s Liptákmi bol Tibor Kutálek, pre dcéru získal med do čaju.

Zlatý bod a skazený sen

Vionisti v nedeľu večer vydreli remízu v hodine dvanástej.

Krajský súd potvrdil, že mladých ľudí zrazil opitý Ľubomír. Obaja zomreli

Muž sa najskôr priznal, potom tvrdil, že šoféroval policajt a on ho len kryl. Súd vyhodnotil zmenu výpovede ako účelovú.

Blízke regióny

Päťročné ticho okolo Družby konečne prelomili

K prijatému návrhu sa primátor neprikláňa. Podľa neho bude pre mesto do budúcnosti nákladnejší.

V meste môže vyrásť hala s ľadovou plochou. Pozrite sa, ako bude vyzerať

Radnica prejavila záujem o projekt SZĽH, vďaka ktorému má na Slovensku vyrásť množstvo menších športových hál. Okrem ľadovej plochy by nová hala poskytla priestor aj pre ostatné športy.

Bratia v noci lúpežne prepadli a zbili muža v jeho dome

Trúfli si na muža, ktorý má takmer toľko rokov ako oni dvaja dohromady.

Nasadol do autobusu a odvtedy ho nikto nevidel

Pavol Smatana je vysoký asi 180 cm, zavalitej postavy.

Dávid zo Suchej sa našiel, prihlásil sa na polícii

Polícia po mladíkovi pátrala od piatku.

Všetky správy

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Väčšina ľudí mohla na nových pravidlách platieb za distribúciu elektriny ušetriť. Politici to však neboli schopní pochopiť. Regulačný úrad vrátil ceny podľa ich príkazu na minuloročné hodnoty. A preto budú domácnosti aj podniky platiť viac.

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy. Amatérskemu prekladaniu titulkov sa venujú stovky ľudí. Niekedy stojí prebdená noc za námahu, inokedy divák zápasí s nezmyselnými vetami

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

Pozrite si rebríček 50 najpredávanejších áut sveta

Jediným nováčikom v prvej desiatke poradia je Honda Civic.

Kam vyraziť