NITRA. Podľa slov riaditeľa Archeologického ústavu (AÚ) v Nitre Mateja Ruttkaya ide v Bojnej o centrálny výskum ústavu s veľkým významom. "Prináša obrovské množstvo archeologických nálezov, na ktoré sme neboli z tej veľkomoravskej doby nikdy zvyknutí na Slovensku, ani v celom stredoeurópskom priestore. Vďaka tomu nám Bojná pomáha pochopiť lepšie život v 9. storočí a na začiatku 10. storočia a dokonca aj jeho zánik," vysvetľuje Ruttkay.
Archeológovia dnes už vďaka predchádzajúcim výskumným sezónam dokážu veľmi presne datovať čas, v ktorom sa začala budovať mladšia fáza opevnenia na tomto hradisku. "Ten mohutný boom výstavby opevnení bol v rokoch 892 až 893, teda v závere vlády Svätopluka, zrejme zo strachu z Franskej ríše, ktorej v tom čase vládol Arnulf. Dnes už vieme, že táto vlna výstavby opevnení bola aj na ostatných veľkomoravských hradiskách. To obyvateľstvo sa muselo veľmi strachovať a jeho obavy sa zrejme aj naplnili, keďže veľká časť z týchto hradísk aj skutočne zhorela," vysvetľuje Ruttkay. Násilne bola zničená aj bojnianska aglomerácia. Neuchránilo ju ani mohutné opevnenie, ktoré má na viacerých miestach aj dnes výšku osem metrov.
Dôležitým objavom na Bojnej boli aj pohrebné mohyly. V jednej z nich bola pochovaná mladá žena. "Je veľkým krokom vpred to, že sa podarilo nájsť aj hrob. Dúfajme, že ide o začiatok celého pohrebiska. Mladá žena ležala vo veľkej hrobovej jame, ktorá mala bežný veľkomoravský inventár. Našlo sa tam pôvodné drevené vedierko, náhrdelník, štítkový prsteň a ďalšie predmety, ktoré sa momentálne v laboratóriách spracovávajú. Jej pozostatky sa budú skúmať aj interdisciplinárne. To znamená, že bude podrobená antropologickému výskumu, chemickej analýze a ďalšiemu bádaniu. Veríme, že v budúcich sezónach sa nám podarí objaviť aj zvyšok pohrebiska. Bojná však už dnes určite patrí k našim najdôležitejším archeologickým výskumom," povedal Ruttkay.
S výsledkami výskumov na tomto významnom hradisku by sa mohla verejnosť v budúcnosti oboznámiť aj prostredníctvom repliky slovanského obydlia a archeoskanzenu, v ktorom sa má metódami experimentálnej archeológie vybudovať časť veľkomoravskej osady.
"Chceme pripraviť niektoré už preskúmané plochy s veľmi príťažlivými pôvodnými stavbami na sprístupnenie pre verejnosť. Chceme tiež zrekonštruovať jeden zo slovanských domov. Malo by ísť o taký bežný štandardný slovanský dom, zemnicu. Boli to malé domčeky, v pôdoryse veľké zhruba tri krát tri metre, ktoré pozostávali z veľkého kamenného kozuba a z ležoviska," informoval pred časom vedúci archeologického výskumu na hradisku v Bojnej Karol Pieta. Podľa Ruttkaya by mohla byť replika slovanskej zemnice sprístupnená už na budúci rok.
