Nitra na facebooku Zlaté Moravce na facebooku Šaľa na facebooku Galanta na facebooku

Na Mars neponesieme stavebný materiál. Budovy postavia roboti a 3D tlačiarne

Huby ani diviaky u nás nie sú natoľko rádioaktívne, aby boli nebezpečné, uisťuje vedec.

Študenti si mohli na popularizačných prednáškach vedu doslova ohmatať.(Zdroj: pre SME - Lujza Záhoráková)

NITRA. Ako bude človek žiť na Marse? Dopestuje si tam niečo? Ako vyzerá simulovaný pobyt, ktorý navodí podmienky presne také, ako sú na Marse? Sú diviaky a huby, ktoré jeme, rádioaktívne?

Toto bola iba časť z otázok, na ktoré sa vedci snažili odpovedať jednoducho a zrozumiteľne. S týmito témami predstúpili pred študentov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. V rámci Nitrianskych univerzitných dní tu Slovenské elektrárne zorganizovali popularizačné prednášky Science Talks.

Príprava na presun ľudstva na Mars

Študentom sa tu prihovorila Michaela Musilová, ktorá pracovala pre NASA. Michaela začiatkom roka velila medzinárodnej posádke, ktorá simulovala pobyt na Marse. Misia prebiehala v púšti v americkom Utahu. Klíma púšte, kde sa v istom období drží teplota stále pod nulou, pripomína podmienky na Marse. Posádka pobývala v dvojpodlažnej stanici v tvare valca.

Musilová si už podobnú simulovanú misiu vyskúšala pred tromi rokmi. Po skúsenostiach s prvou misiou ju vybrali na prestížnu pozíciu veliteľky medzinárodného tímu. Čo o tom rozhodlo?

Podľa slov astrobiologičky to bol spôsob, akým dokázala riešiť konflikty a krízy v tíme počas prvej simulovanej misie. Tím bol zavretý v malej výskumnej stanici, životný priestor ľudí bol mimoriadne obmedzený, čo každý nezvládal ľahko. Prejavovala sa tu ponorková choroba, jedna osoba sa dokonca pokúsila o útek.

"Je to dosť klaustrofobické, stanica má osem metrov, ani sa nečudujem, že niekomu z toho začalo šibať," hovorí vedkyňa, ktorá sa špecializuje na extrémofily - teda na organizmy žijúce v extrémnych podmienkach, napríklad na pevninských ľadovcoch alebo v oceánskych priekopách. Práve takéto organizmy by sme mohli nájsť na iných planétach.

V simulovanej misii na Mars mala Michaela na starosti i skleník. "Ak raz pôjdeme na Mars, nemôžeme si tam niesť všetky potraviny, bude potrebné si niečo dopestovať. Rovnako tam nemôžeme brať ani stavebný materiál. Ideálne by bolo poslať tam najskôr robotov a 3D tlačiarne," hovorí šéfka simulovanej marťanskej misie.

Počas výskumu posádka nerobila iba vedecké experimenty, ale sama sa stala cieľom skúmania. Psychológovia napríklad sledovali reakcie tímu na rôzne problémy, ktoré im naschvál ma marťanskej stanici vytvárali. "Furt nám niečo nefungovalo. Raz záchod, potom vypli kúrenie. Neskôr nám došla voda, tak sme sa nesprchovali a splachovali sme len raz denne," hovorí Michaela Musilová.

Na nálade nepridali tímu ani ťažké skafandre, ktoré mimo stanice nosili. Ale ani to, že so 'Zemou' sa dalo komunikovať s oneskorením alebo fakt, že strava bola v práškovej a granulovej podobe. Vedkyňa hovorí, že marťanská misia bola náročná, no raz to bude rovnaké aj na ozajstnom Marse, preto je potrebné pripraviť sa na takéto podmienky už tu, na Zemi.

Rádioaktívne diviaky

Mediálnu pozornosť vlani vzbudili rádioaktívne diviaky na Šumave. Otázky, či sú naše diviaky a huby, ktoré konzumujú bezpečné, zodpovedal Juraj Miššík z Katedry biochémie a biotechnológie SPU.

Vyššia ako bežná miera radiácie sa na územie strednej ale i západnej Európy vyskytla po havárii jadrovej elektrárne Černobyľ na jar 1986. Zistilo sa napríklad, že sú územia, kde diviaky alebo huby vykazujú nadlimitnú mieru rádioaktivity.

"Toto bol veľký problém napríklad v Nemecku, kde z ničoho nič už klesnutá rádioaktivita začala strmo stúpať. Bol to problém vysvetliť, mali s tým hodne veľké ťažkosti. Nakoniec sa takmer detektívnym spôsobom podarilo odhaliť vinníka," hovorí Miššík.

Za zvýšenú rádioaktivitu u diviakov mohla nenápadná podzemná huba s názvom srnka obyčajná. Tá sa v lesných porastoch vyskytuje v hĺbke 0-15 centimetrov pod zemou a má schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.

Miššík ale upokojuje a vraví, že na Slovensku sa nemusíme obávať ani rádioaktívnych diviakov, ani rádioaktívnych húb. V rokoch 2003 - 2016 u nás analyzovali 851 diviakov a v rokoch 2008 - 2016 skúmali 435 vzoriek húb. Ani v jednom prípade sa nezistili nadlimitné hodnoty.

"Nemecko bolo výrazne viac kontaminované ako Slovensko pri prelete kontaminovaných mrakov," vysvetľuje Juraj Miššík dôvod, prečo sa rádioaktívne huby vyskytli v nemeckých lesoch a v našich nie.


  1. Mesto dalo do chránenej bane naviezť zeminu s odpadom, jej pôvod tají 2 488
  2. Nemocničné pavilóny už spája konštrukcia nadzemného tunela 1 899
  3. Na koncerte Elánu sa v amfiteátri zabávalo 12-tisíc fanúšikov 1 247
  4. Auto zrazilo v Nitre chlapca s bicyklom, polícia hľadá svedkov Foto 620
  5. Prvá fotogaléria: Miniliga M. Stocha 531
  6. Valenta: Je to triumfálny návrat 415
  7. Fotogaléria: Finálový turnaj Ligy benjamínkov 389
  8. V šiestich okresoch Nitrianskeho kraja polícia vykoná osobitnú dopravnú kontrolu 225
  9. Na sídlisku Čermáň vyrastie nová športová hala i oddychová zóna 170
  10. Nitra má troch majstrov sveta 139

Najčítanejšie správy

Nitra

Mesto dalo do chránenej bane naviezť zeminu s odpadom, jej pôvod tají

Práce sa ani po mesiacoch nezačali. Navážaninu už zarástla burina a trávy. Radnica ju musí odhrnúť.

Nemocničné pavilóny už spája konštrukcia nadzemného tunela

Autá, ktoré sa nezmestia pod prepojenie, pustia do nemocničného areálu cez nový vjazd. Prioritne je určený pre sanitky.

Na koncerte Elánu sa v amfiteátri zabávalo 12-tisíc fanúšikov

Dosiahli už všetko, čo sa dalo. Jožo Ráž však ešte túži po tom, aby svojou pesničkou vyhrali svetovú hitparádu.

Auto zrazilo v Nitre chlapca s bicyklom, polícia hľadá svedkov

Dieťa bolo vo vážnom stave hospitalizované v nemocnici. Dnes popoludní zraneniam podľahlo.

Prvá fotogaléria: Miniliga M. Stocha

V Nitre v nedeľu vyvrcholila oblastná súťaž pre najmenších futbalistov.

Blízke regióny

SERIÁL (3.): V strede levického sídliska chátra kedysi populárna plaváreň

Potulky po niekdajší kúpaliskách a vodných atrakciách v regióne pokračujú tretím dielom. Po Margite – Ilone a už neexistujúcej levickej verejnej plavárni prinášame spomienku na plaváreň v Leviciach.

Trnava chce obmedziť pohyb psov, výbehy by mohli vyriešiť developeri

Výška dane za psa, chovaného v bytovom dome, je v Trnave najnižšia z okolitých miest. Na najnižšej úrovni je však aj servis, ktorý psičkárom mesto poskytuje.

Pozrite si najkrajšie góly jari a hlasujte (+VIDEO)

Redakcia MY Topoľčianske noviny Dnešok a portál topolcanyinfo.sk spúšťajú avizované hlasovanie o najkrajší gól jarnej časti futbalovej sezóny.

V obci bez plynu a kanalizácie musia investície dobre zvažovať

Naša obec je síce menšia, ale krásna a veľmi zelená, máme veľa stromov, kríkov, trávnatých plôch. Chváli starostka obec pri Trnave so 450 obyvateľmi. Viete, o ktorej je reč?

Pozrite si PSA TT - Inline a Bercajgel na fotkách a videu

Pozrite sa, ako vyzeral ďalší ročník akcie pre cyklistov a korčuliarov.

Všetky správy

Aj na dedine sa hrá inak. Šampionát dvadsaťjednotiek je neregulárny

UEFA urobila niekoľko prešľapov. Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov stratili vážnosť.

Juraj Sagan suverénne obhájil titul majstra Slovenska v cyklistike

Brat úspešnejšieho Petra bol jediným Slovákom v úniku, z ktorého napokon vzišiel český i slovenský šampión.

Štrajk sa končí, odborári sa dohodli s Volkswagenom

Pracovať prestali zamestnanci firmy v utorok ráno. Štrajk dokopy trval šesť dní.

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner slovenského národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal sa takmer rozplakal.

Juraj Sagan: Slovenská cyklistika spí a každý čaká, čo urobí Peťo Sagan

Slovenský titul v cestnej cyklistike obhájil Juraj Sagan. Majstrovský dres ukáže na Tour de France.

Kam vyraziť