ŽIRANY. Prekvapivý obrat! Fabrika na spracovávanie odpadov v Žiranoch nakoniec zrejme nebude. Spoločnosť iba uprostred minulého týždňa stiahla svoj zámer. Ministerstvo životného prostredia tak v celej veci zastavuje konanie.
K stiahnutiu zámeru zrejme prispel masívny odpor ľudí nielen v Žiranoch, ale aj v okolí obce ležiacej neďaleko Nitry. Odpady sa totiž podľa zámeru mali spracovávať v extraviláne obce, asi tristo metrov južne od Žirian a osemsto metrov severne od Kolíňan. Obyvatelia zareagovali bleskurýchlou petíciou, v obci sa v piatok večer tiež konalo verejné zhromaždenie.
Chceli spracovať 168 ton odpadov denne
Protesty nasledovali po tom, čo eseročka Ekomunal Nitra doručila obecnému úradu v Žiranoch rozsiahly zámer, v ktorom popísala svoju plánovanú činnosť. V Žiranoch chcela spoločnosť energeticky zhodnotiť najmenej 168 ton odpadov za deň. Ako nás spoločnosť informovala, išlo by o separový a nie nebezpečný komunálny odpad v predpokladanom objeme 56 tisíc ton ročne. Spracovávať ho chcela vyspelými technológiami, ktoré menia odpad na syntetický plyn.
Hlavným technologickým zariadením na energetické zhodnocovanie odpadov mal byť plazmový reaktor s výkonom 2x2,5 MW. V ňom mal pri vysokej teplote prebiehať rozklad tuhých odpadových materiálov.
Proti zámeru sa ale vzopreli obyvatelia z regiónu. Spustila sa internetová petícia aj štandardná petícia, proti 'spaľovni' sa za krátky čas vyzbierali stovky podpisov.
"Bolo mi neskutočne dobre pri srdci, keď som videl tú aktivitu našich občanov, hlavne mladých. Sami sa pýtali za aktérov petície, ktorí zbierajú podpisy po obci," povedal Jozef Szórad, predseda komisie pre životné prostredie v Žiranoch. Na webe obce upozorňoval na viaceré negatíva, ktoré môže príchod závodu na spracovanie odpadov do obce priniesť. Patrili medzi ne hlavne obavy o životné prostredie a zhoršenie kvality života v obci.
Niekoľkodňová firma
Nedôveru vedenia obce aj obyvateľov Žirian vzbudil už len fakt, že Ekomunal Nitra vznikla iba pred pár dňami a nemá ani len svoju webovú stránku. Firmu do obchodného registra zapísali 1. apríla. Ako spoločníčky v nej figurujú Magdaléna Veverková z Nitry a Mária Vermešová z Bratislavy.
Na obe spoločníčky sme sa písomne obrátili. Mária Vermešová uprostred minulého týždňa prekvapila, naše otázky označila za bezpredmetné. Zdôvodnila to tým, že spoločnosť stiahla svoj zámer.
"Spoločnosť Ekomunal Nitra 26. apríla stiahla svoj zámer činnosti z povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v uvedenom projekte. Na základe uvedeného ministerstvo životného prostredia zastaví celé konanie v predmetnej veci," napísala Vermešová.
Starosta Žirian Jozef Zsebi povedal, že keď obec dostane poštou rozhodnutie o zrušení projektu, začne plynúť 15-dňová lehota, po ktorej nadobudne právoplatnosť toto rozhodnutie.
V dedine sa v piatok večer konalo verejné zhromaždenie, na ktoré podľa starostu prišlo "neskutočne veľa ľudí". Z jeho skúseností sa väčšina stavala k projektu veľmi odmietavo. "Vyhrali sme bitku, ale chceme vyhrať aj vojnu - a to nielen pre Žirany, ale aj pre celé okolie nitrianskeho regiónu," povedal Jozef Zsebi. Tým dal jasne najavo, že samospráva si za ľuďmi a ich názormi na výstavbu 'spaľovne' stojí.
Firma: Nedali nám šancu niečo vysvetliť
Jozef Veverka z firmy Ekomunal Nitra ale tvrdí, že ľudia podľahli dezinformáciám, ktoré začala šíriť "úzka skupina ľudí". Podľa neho firma nedostala priestor na vyjadrenie, pretože "obec poskytla súkromnej občianskej iniciatíve obecnú webovú stránku, kde spoločnosť nemala možnosť reagovať na tam šírené nepravdivé informácie". To bol podľa Veverku dôvod, prečo spoločnosť stiahla svoj pôvodný návrh.
"Spiknutia, ktoré si občania navymýšľali, sa ničím logickým vysvetliť nedali. Podstatným v danom prípade bolo, že si daný zámer prečítalo minimum ľudí a preto väčšina štrajkujúcich ani vlastne nevie, o čo v zámere išlo. Spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky na vypracovanie odborných posudkov, ktoré mali preukázať neškodnosť zariadenia, taktiež máme referencie z iných štátov, kde je takáto činnosť využívaná, a to dokonca v centrách veľkých miest ako sú Kodaň či Viedeň," povedal Jozef Veverka.
Podotkol, že spoločnosť chcela spolupracovať s už existujúcimi zbernými dvormi a nemala záujem o dovoz odpadu zo zahraničia ani o realizáciu vlastného zberného dvora. V prípade, že by všetko šlo hladko, plánovali spustiť prevádzku v prvom kvartáli roka 2018. Veverka hovorí, že zamestnať chceli 30 - 50 ľudí a celkové preinvestované finančné prostriedky cez úver mali byť vo výške 30 miliónov eur.
